01.10.2019 09:21
Bulletin bol rozdávaný po skončení slávnostného udeľovania cien Igric. Vám, ktorí ste si ho zabudli zobrať ho ponúkame na stiahnutie.
Bulletin 30. IGRIC 2019.pdf (9176853)
fotografie: Fedor Bartko
30. jubilejný IGRIC 2019
Chceli by sme dnešným večerom vzdať hold všetkým slovenským umelcom, zakladateľom Igrica a šíriteľom kvalitnej filmovej a televíznej tvorby, ktorí sa svojou neúnavnou prácou zaslúžili o to, aby hlboké, pravdivé a kvalitné slovenské filmové a televízne umelecké diela boli zachované pre ďalšie generácie.
Vaše činy nás motivujú a dávajú nám energiu pokračovať vo Vašich šľapajach.
Zachovajme si tú tradíciu a šírme len to, čo človeka napĺňa úžasom z bytia, motivuje k harmónii a zušľachťuje ducha.
Ďakujeme.
V Bratislave 29.9.2019
„Život nie je o počte nádychov, ale o chvíľach, ktoré Vám berú dych.“
Will Smith ako Alex „Hitch“. Film Liek pre moderného muža
Prečo vlastne chodíme do kina? Prečo si zapneme televízor? Tých dôvodov je určite veľa. Okrem toho že nám filmy spríjemňujú voľné chvíle, umožnia stráviť nezabudnuteľné okamihy s partnerom alebo priateľmi, niektorých nabijú adrenalínom a iných rozosmejú do puknutia.
Filmy sú magické. Sú studnicou skvelých myšlienok, sú barličkou v ťažkých chvíľach, sú náplasťou na boľavé miesto. Pomáhajú nám preklenúť nejedno ťažké životné obdobie bez toho, aby sme navštívili lekára alebo fyzioterapeuta.
Pretože to spojenie s fiktívnou virtuálnou postavou na plátne je tak silné, že sa nám rozbúcha srdce, spotia ruky a zvýši tlak. To ani mnoho kníh nedokáže. Splynieme v jedno a prežívame seba, svoje trápenie a radosti v osudoch dvojrozmerných, najnovšie už aj 3-dimenzionálnych filmových charakteroch.
Film nás učí chápať zložitosti tohto sveta, ale najmä nás učí chápať nás samých.
Slávne sentencie z filmov sú ako majáky, ktoré nás orientujú vo svete. Potvrdzujú,
odobrujú naše konanie a myslenie, alebo nás dokážu zorientovať v tme životných búrok.
Jedným z mojich najobľúbenejších filmov je aj film Statočné srdce Brave Heart režiséra a producenta Mela Gibsona. Mel Gibson v úlohe statočného bojovníka Williama Wallaca povedal:
„Každý človek raz zomrie, no nie každý skutočne žije.“
Veľa ľudí bohužiaľ žije svoj krátky život tak, že prežíva, že len tzv. „hybernuje“,
že nemá odvahu zobrať si svoj život do svojich rúk. Žije svoj život v depresívnej
a pasívnej agónii. V očakávaní akéhosi netušeného konca, v obviňovaní druhých.
A nielen ľudia, ale aj niektoré firmy a subjekty si pretrpia svoj bežný deň sťažovaním sa na niekoho, alebo niečo, zvaľovaním viny na ostatných.
Ako to súvisí s dnešným slávnostným večerom?
Cena Igric je naša najstaršia národná cena za filmovú a televíznu tvorbu. Je to tak. Je najstaršia, a tak si zaslúži svoju vážnosť. Prešla si mnohými turbulenciami, zákazmi, perzekuovaním svojich členov, ale aj znovuzrodením, stagnáciou a znouzrodením.
Avšak od počiatku triumvirát Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond, všetci ich členovia, sa urputne snažili udržať túto filmovú štafetu tzv. nad vodou i napriek politickým turbulenciám a nepriazni. Nezľakli sa a bojovali. Mnohí z nich už medzi nami nie sú a preto si zaslúžia veľké a úprimné poďakovanie. Vymenovať všetkých na tomto mieste nie je možné, ale oni vedia, že pre kontinuitu podpory filmových a televíznych umelcov urobili veľa.
Našou snahou bude tých „roztrúsených“ filmárov rozletených do celého sveta či iných profesií (najmä následkom dramatickej premeny filmového priemyslu na Slovensku po roku 1989), znovu podchytiť.
Našou ambíciou je, aby Slovenský filmový zväz bol silnou profesnou organizáciou, ku ktorej sa prihlási celé spektrum umelcov, ktorí zázrak, zvaný film, tvoria. Bez rozdielu veku a nazbieraných cien.
Jednoducho preto, že filmári sú komunita, ktorá žije svoj život filmom a pre film, dokáže drieť do úmoru a napriek všetkému si zachovať nadšenie a vášeň pre svoju prácu.
Držme si palce!
Želáme ďalším ročníkom IGRICA sebavedomie, úspechy a kvalitné a podnetné filmy!
Yvonne Vavrová
predsedníčka Slovenského filmového zväzu
Čas mierneho politického odmäku začiatkom druhej polovice šesťdesiatych rokov využili českí a slovenskí filmoví a televízni umelci na to, aby si založili svoju profesijnú organizáciu Filmový a televízny zväz a rozhodli sa udeľovať ako výraz ocenenia umeleckej činnosti v oblasti filmovej a televíznej tvorby - cenu Igric.
Netrvalo to však dlho a v procese politickej normalizácie zanikol FITEZ a tiež udeľovanie ceny Igric.
Na Slovensku po roku 1989 vznikla Únia slovenských televíznych tvorcov a Slovenský filmový zväz, ktoré sa rozhodli obnoviť súťaž a udeľovanie ceny Igric. Odvtedy ho spoločne organizujú už po 26 rokov.
Znovuoživený Igric začínal vo veľmi skromných podmienkach a podarilo sa ho udržať až po tento jubilejný tridsiaty ročník len vďaka mnohým zanieteným organizátorom z radov členov oboch tvorivých organizácií a trvalej podpore Literárneho fondu, ku ktorým sa v posledných štyroch ročníkoch pridal výraznejšie aj Audiovizuálny fond, Rozhlas a televízia Slovenska a ďalší partneri a podporovatelia.
Igric počas svojej existencie vytvoril priestor pre udeľovanie cien Klubu filmových novinárov, ceny pre mladého tvorcu do 35 rokov, pribudli rôzne herecké kategórie a v kontexte s rozvojom nezávislej tvorby aj ocenenie producenta.
Igric vždy dýchal čerstvý vzduch a reagoval na vývoj spoločnosti v oblasti filmovej a televíznej tvorby. Prial by som si, aby Igric zostal vždy tvorivou a nezávislou platformou konfrontácie filmovej a televíznej tvorby a výroby na Slovensku a aby našiel svojich ďalších podporovateľov a priaznivcov.
Fedor Bartko
predseda Únie slovenských televíznych tvorcov
Literárny fond je jedným z organizátorov národnej tvorivej ceny Igric, ktorou sa každoročne oceňujú najvýznamnejšie tvorivé činy v oblasti filmovej a televíznej tvorby. V tomto roku sa ceny Igric udelia už po tridsiatykrát.
Nebudem neskromný, ak poviem, že Literárny fond bol jednou z inštitúcií, ktoré sa pričinili o jej zrod v roku 1967 a hoci kontinuita udeľovania ceny Igric bola v roku 1970 prerušená, fond nepretržite až dodnes prostredníctvom výboru Sekcie pre tvorivú činnosť v oblasti televízie, filmu a videotvorby finančne dotuje nielen ceny a prémie za najlepšie tvorivé výkony v oblasti filmu a televízie (v rokoch 1971-1976 udeľoval v súčinnosti s Ústredím slovenského filmu Cenu slovenskej národnej kinematografie, v rokoch 1976-1993 finančne dotoval ocenené tvorivé výkony v rámci Ceny Zväzu slovenských dramatických umelcov v oblasti filmu a televízie, od roku 1994 až dodnes opäť Ceny Igric), ale prostredníctvom tvorivých štipendií pomáha filmovým tvorcom aj pri vzniku pôvodných literárnych predlôh dramatických, animovaných a dokumentárnych diel, prispieva im na tvorivé cesty do zahraničia, finančne dotuje ceny na filmových festivaloch, udeľuje odmeny pri životných jubileách, príspevky na liečebné pobyty, jednorazové a mesačné sociálne podpory na doplnenie dôchodku.
Dnes si však pripomíname tridsiate výročie Ceny Igric. V slovenských spoločenských a kultúrnych pomeroch je kontinuálne zachovanie tradície nejakého kultúrneho podujatia čímsi, tak povediac, nezvyčajným a na výsosť významným.
A Cena Igric takou je.
Motivuje tvorcov k čo najlepším umeleckým výkonom, pretože len majstrovské umenie má schopnosť fascinovať a zušľachťovať, podnecovať, rozvíjať a kultivovať našu vnímavosť, citlivosť a intuíciu.
Dovoľte mi, milí filmári, aby som Vám do budúcnosti poprial veľa úspechov vo vašej záslužnej činnosti, aby ste nakrúcali len unikátne filmové diela, ktoré sa stanú významnou zložkou nášho kultúrneho dedičstva.
Ladislav Serdahély
riaditeľ Literárneho fondu
AKO VZNIKLA CENA IGRIC
V socialistickom Československu bol celý rad filmových tematických prehliadok a súťaží. Ich vyvrcholením bolo každoročné bilancovanie hranej i krátkometrážnej tvorby. No do výberu filmov a najmä do ich ocenenia zasahovalo nielen vedenie kinematografie, ale aj vyššie stranícke orgány.
Už pri prvom politickom odmäku roku 1963/64 a súčasnom nástupe československej novej vlny sa na pôde Filmového a televízneho zväzu (FITEZ) zrodila myšlienka samostatného a nezávislého hodnotenia tvorby. Na konci roku 1966 sa myšlienka stala realizovateľnou. Spojenie so Slovenským literárnym fondom vytvorilo zázemie, aby boli ocenenia aj finančne dotované. Na báze národných kinematografií, slovenskej a českej.
FITEZ pomenoval svoju cenu Trilobit.
Ja som navrhol názov IGRIC.
Prečo? Igric (po latinsky Joculátor) bol stredoveký potulný spevák, herec komediant atď. Joculátori sa regrutovali nie iba z nižších spoločenských vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov, lekárov.
Ich sociálne zázemie patrí k paradoxom stredoveku, v ktorom na jednej strane vládla masová negramotnosť a na strane druhej nezamestnanosť inteligencie. Joculátori sa delili stavovsky – ako súveká spoločnosť. Minesängri a trubadúri skladali a prednášali hrdinské i oslavné básne pre bohatých a mocných, sami boli poväčšine bohatí. Iní zasa robili dvorných bláznov, šašov a tiež sa nemali zle. Tí praví nezávislí igrici chodili medzi ľud, vystupovali na jarmokoch, pútnických miestach, vidieckych svadbách, v prícestných krčmách a pod. Boli muzikanti, speváci, herci, ránhojiči, zariekavači, žongléri, kúzelníci. Ovládali devätoro remesiel a tým desiatym bola bieda. Ich repertoár bol veľmi široký: prinášali správy i poznatky zo sveta, senzácie i poučenia, boli tvorcami stredovekej smiechovej kultúry – vymýšľali texty, gagy, scénické realizácie – skladali a spievali žartovné, náboženské, hrdinské i baladické piesne, scenáristicky, dramaturgicky, herecky i režijne sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií atď., atď.
Môj návrh bol prostredníctvom FITEZu prijatý. Osobitne ho podporil Stano Barabáš, jeho podpredseda, ktorý mal na starosti prípravu podujatia. S tajomníkom FITEZu Jánom Szelepczényim sme navštívili akademickú sochárku Ernu Masarovičovú a dohodli s ňou vecný symbol ceny. Opísal som jej atribúty stredovekého igrica, ona mala vtedy vyhotovenú sériu komorných plastík: sochárskych alegórií múz a tuším sošku Hudba modifikovala do tejto podoby.
Prvé udeľovanie sa konalo v roku 1967. Zúčastnil sa ho čestný predseda FITEZu, národný umelec Martin Frič. Ocenenia Igric sa udeľovali ešte v rokoch 1968, 1969.
V prúde týchto filmových udalostí bol aj 21. august 1968 a jeho internacionálna "pomoc". FITEZ bol jednou (možno aj jedinou) organizáciou, ktorá súhlas s "pomocou" nevyslovila a nepodpísala. V dôsledku toho bola ako protispoločenská a protisocialistická organizácia príkazom federálneho Ministerstva vnútra zrušená a všetky jej aktivity boli zakázané. Členovia predsedníctva, ktorí o stanovisku svojej organizácie jednomyseľne rozhodli, "dočasne" nesmeli byť prijatí za členov novo konštituovaného Zväzu dramatických umelcov. FITEZ a Igric boli teda koncom roku 1969 z príkazu ministra vnútra, ako najkompetentnejšieho v oblasti kultúry, "zavesené na klinec". FITEZ bol 7.1.1970 vylúčený z Národnej fronty a tým na dvadsať rokov zakázaný a udeľovanie Igricov zrušené.
Slovenský filmový zväz sa pri svojom konštituovaní roku 1990 prihlásil k dedičstvu FITEZu a bolo teda logické, že 31.1.1993 obnovil aj udeľovanie ceny Igric.
Treba len vysloviť želanie, aby Igric naďalej napĺňal svoj pôvodný cieľ: hodnotiť dosiahnuté výsledky, stanovovať kritériá hodnôt, vytyčovať budúce smerovanie filmovej a televíznej tvorby.
Martin Slivka, 2000
NOSITELIA CENY IGRIC 1967 – 2019
(v abecednom poradí, počet Igricov)
† Balgha Peter
† Barabáš Pavol
Barabáš Stanislav
Bárdos Judit
† Bednár Alfonz
† Biath Tibor
Bohinská Biba
Brachtl Ivo
Clontz Soňa
Czuczor Noel
Čengel Solčanská Mariana
Čermáková Uličná Soňa
Diosi Tina
Dolná Gabriela
† Dudešek Jan
Ďuriš Ján / 2
Farkašová Katarína
Furková Zita
Grečner Eduard
Hanák Dušan / 2
† Hanúsek Alojz
Hilmerová Monika
Hollý Martin / 2
† Horňák Vido
Hrabinský Igor
Hudec Dušan
† Chudík Ladislav
Jakubisko Juraj / 4
Jaroš Peter
Juríček Tomáš
Jurišič František
Kaboš Ladislav
† Kamenický Štefan
Kerekes Peter
Kerekesová Katarína / 4
Kirchhoff Robert / 3
Kronerová Zuzana
Korec Pavol
Kostelný Ľuboš
Kozuch Joanna
Kraus Laco
† Kubal Viktor
Kukura Juraj
Kupkovič Ladislav
Lasica Milan
Laučíkova-Zajacová Ivana / 2
Leščák Marek
Liová Zuzana
† Liška Zdeněk
Luther Igor
Magálová Kamila
Majeský Marek
Maletzová Soňa
Marcinková Gabriela
† Marenčin Albert
Mauréry Zuzana / 3
† Mikulík Pavol
Mináč Matej
Mitaľ Jozef
Mokos Attila
Norisová Soňa
Nvota Juraj / 2
Ostrochovský Ivan
Párnický Stanislav
Poláček Marek
† Polónyi Viliam
Prikler Mátyás
Puškáš Jozef
Radeva Táňa
Raýmanová Vanda
Remo Miro
Rjachovský Roman
Romančík Ivan
† Rosinec Vincent
Roth Róbert
Rudavský Ondrej
Siváková Laura
† Skřipský Karol / 2
† Slivka Martin / 3
Slovák Marian
Slovenská Jana
Snopek Martin / 2
† Solan Peter
Strelinger Alexander
Struss Michal
Suchý Mišo
† Sýkora Pavol
Szomolányi Stanislav
† Šághy Oskar
Šebestová Ivana
Šima Boris
Šimončič Dodo
Škop Marko / 2
Štepka Stanislav / 2
Štrba Martin / 2
Šulík Martin / 5
Šveda Robert
† Tatarka Dominik
† Teren Ivan
Tóbiás Szidi
Trančík Dušan / 2
† Truhlář Břetislav
† Uher Štefan / 2
† Ursíny Dežo
† Valach Gustáv
Vášáryová Emília / 2
Vídenská Natália
† Vichta Tibor
Višňovský Pavol
† Vlach Jindro
Vlach Zdeno
Vojtek Jaroslav / 3
† Zeljenka Ilja / 3
Žiaran Martin
FILMY OCENENÉ IGRICOM V ROKOCH 1967- 2019
(za názvom je uvedený rok ocenenia, žáner filmu, ocenený tvorca a kategória)
Analógie, 1967, dokument, Dušan Hanák, réžia
Bathory, 2009, Juraj Jakubisko, výtvarná koncepcia filmu
Baba z ľadu, 2018, Zuzana Kronerová, za ženský herecký výkon
Cesta, 1967, dokument, Oskar Šághy, kamera
Colette, 2014, Zuzana Mauréry (ex aequo), za ženský herecký výkon
Času je málo a voda stúpa, 1998. dokument, Ivo Brachtl a Dežo Ursíny, scenár, réžia, kamera, zvuk, strih
Čiara, 2018, Martin Žiaran, kamera
Čistič, 2016, Noel Czuczor, za mužský herecký výkon
Človečina, 2005, TV film, Stanislav Štepka, za mužský herecký výkon a autorstvo filmu
Čo rozprávala teta srna, 2002, dokumentárny TV seriál, Jindro a Zdeno Vlachoví, réžia a kamera
Ďakujem, dobre!, 2014, Zuzana Mauréry (ex aequo), za ženský herecký výkon
Dlhá krátka noc, 2004, TV film, Szidi Tobias, za ženský herecký výkon
Démoni, 2008, Robert Šveda, scenár a réžia
Dom, 2012, Zuzana Liová, scenár a réžia; Judit Bárdos, za ženský herecký výkon
Dôverný nepriateľ, 2019, Gabriela Marcinková, za ženský herecký výkon
Drak sa vracia, 1968, Ilja Zeljenka, hudba
Drobci, 2016, animovaný film, Vanda Raýmanová, réžia
Ďalšie dejstvo – Következő felvonás, 2007, VŠMU, Mátyás Prikler, réžia
Dušičky seniorov, 2013, dramatická TV tvorba (cyklus Filmoviedky), Jozef Puškáš, námet a scenár
Eva Nová, 2016, Marko Škop, réžia; Emília Vášáryová, za ženský herecký výkon
Exponáty alebo príbehy z kaštieľa, 2013, DF, Pavol Korec, réžia
Fongopolis, 2015, animovaný film, Joanna Kozuch, scenár, réžia a animácia
Fotografovanie obyvateľov domu, 1969, dokument, Dušan Trančík, réžia
Hej, Slováci!, 2003, dokument, Robert Kirchhoff, réžia
Home Movie, 2004, dokument, Mišo Suchý, réžia
Hranica, 2010, dokument, Jaroslav Vojtek, námet, scenár a réžia
Chyťte ho!, 2009, animovaný film, Boris Šíma, réžia
Ikony, 1967, dokument, Martin Slivka, réžia
Ilja, 2011, dokument, Ivan Ostrochovský , réžia
Impresia, 1967, dokument, Dušan Hanák, réžia
Iné svety, dokument, Marko Škop, scenár a réžia
Kandidát, 2014, Tomáš Juríček, kamera; Marek Majeský, za mužský herecký výkon
Kamene, 2011, animovaný film, Katarína Kerekesová, réžia
Kauza Cervanová, 2014, dokument, Robert Kirchhoff, réžia
Kláštorisko, 2012, dokument, Marek Poláček, réžia
Klietka, 2001, Stanislav Párnický, réžia; Emília Vášáryová, za ženský herecký výkon
Koliesko, 1967, krátky hraný film, Vincent Rosinec, kamera
Krajinka, 2001, Martin Šulík, réžia
Kristove roky, 1968, Juraj Jakubisko, réžia; Igor Luther, kamera
Krotká, 1969, TV film, Stanislav Barabáš, réžia; Zdeněk Liška, hudba
Kruté radosti, 2003, Juraj Nvota, réžia
Ladomírske morytáty a legendy, 1999, dokument, Peter Kerekes, scenár a réžia
Legenda o Lietajúcom Cypriánovi, 2011, Mariana Čengel Solčanská, réžia
Lepší život, 2000, dokument, Natália Vídenská, scenár a réžia
Martin Slivka - muž, ktorý sadil stromy, 2008, dokument, Martin Šulík, réžia
Manžel Ján s rodinou, 2016, Ivan Romančík, za mužský herecký výkon
Masaryk, 2016, Martin Štrba, kamera
Mašinka, 1968, Karol Skřipský, scenár, réžia a kamera
Mať tak o koliesko viac, 2012, animovaný TV seriál, Ivan Popovič, Dávid Popovič, námet, scenár
Mesiac, 2013, animovaná tvorba, Ondrej Rudavský, scenár, réžia, kamera a animácia
Mesto tieňov, 2009, TV seriál, Pavol Višňovský, za mužský herecký výkon
Miluj blížneho svojho, 2005, dokument, Dušan Hudec, autorstvo filmu
Mimi a Líza I-VII. , 2014, animovaný seriál, Katarína Kerekesová, námet, réžia a výtvarné stvárnenie
Moderná architektúra Slovenska, 2009, dokument, Ladislav Kaboš, réžia
Monštrum, 2019, animovaný film, Martin Snopek, réžia a animácia
Most, 1993, TV, Laco Kraus, kamera
Muzika, 2008, Juraj Nvota, réžia; Ľuboš Kostelný, za mužský herecký výkon
My zdes, 2006, dokument, Jaroslav Vojtek, scenár, réžia a kamera
Na konci hry, 2003, TV film, Pavol Mikulík, za mužský herecký výkon
Nedodržaný sľub, 2009, Ján Ďuriš, kamera
Nazdravíčko!, 2006, animovaný film, Ivana Zajacová a Jozef Mitaľ, réžia
Neverné hry, 2004, Tina Diosi, námet a scenár
Nina, 2018, Robert Roth, za mužský herecký výkon
Obhliadka, 2011, TV cyklus Filmoviedky, Gabriela Dolná, za ženský herecký výkon
Odchádza človek, 1969, dokument, Martin Slivka, scenár a réžia
Ohnivé rieky, 1967, dokument, Ilja Zeljenka, hudba
Optimista, 2009, Dušan Trančík, réžia
Panna zázračnica, 1967, Štefan Uher, réžia; Dominik Tatarka, scenár; Ilja Zeljenka, hudba
Papierové hlavy, 1997, dokument, Dušan Hanák, réžia a scenár
Para nad riekou, 2015, dokument, Robert Kirchhoff, réžia
Peklo, 1968, dokument, Alexander Strelinger, kamera
Piesok do očí, 1968, dokument, Alexander Strelinger, kamera
Pokoj v duši, 2010, Attila Mokos, za mužský herecký výkon
Pôvod sveta, 2003, animovaný, Katarína Kerekesová, réžia
Posledný autobus, 2012, Martin Snopek, Ivana Laučíková, réžia
Priateľstvá padajúceho lístia, 1998, TV film, Zita Furková, za ženský herecký výkon
Prišiel k nám Old Shatterhand, 1967, dokument, Dušan Hanák, réžia
Richard Müller: Nepoznaný, 2016, dokument, Miro Remo, réžia
Rukojemník, 2015, Milan Lasica, za mužský herecký výkon
Quartétto, 2003, Laura Siváková, réžia
Samota, 2002, ČR, Dodo Šimončič, kamera
7 dní hriechov, 2013, Ján Ďuriš, kamera
Sená na Doščanke, 1968, dokument, Karol Skřipský, scenár, réžia a kamera
Sila ľudskosti, 2002, dokument, Matej Mináč, réžia
Slnečný štát, 2006, Marek Leščák a Martin Šulík, scenár
Steblá trávy, 2004, animovaný, Jana Slovenská, réžia
Strašiak Matej,1968, animovaný TV seriál, Jan Dudešek, réžia
Sudca a jeho kat, 1967, TV, Martin Hollý, réžia
Svätý experiment, 1969, TV film, Gustáv Valach, za mužský herecký výkon
Štyri, 2008, animovaný film, Ivana Šebestová, scenár, réžia a animácia
Štyri dni Ľudovíta Čonku, 1968, dokument, Karol Skřipský, scenár, réžia a kamera
Švédi z osady, 2019, Katarína Farkašová, scenár a réžia
Tajomné Mamberamo, 2001, dokument, Pavol Barabáš, réžia a kamera
Tajné životy, 2015, TV seriál, Zuzana Mauréry, za ženský herecký výkon; Biba Bohinská, Naďa Clontz a Soňa Čermáková Uličná, scenár
Tak ďaleko, tak blízko, 2015, Jaro Vojtek, scenár a réžia
Tango pre medveďa, 1967, Viliam Polónyi, za mužský herecký výkon
Ticho, 2006, TV film, Táňa Radeva, za ženský herecký výkon
Tlmočník, 2019, Martin Šulík, réžia; Igor Hrabinský, za mužský herecký výkon
Tri dcéry, 1968, Alfonz Bednár, námet a scenár
Učiteľka, 2016, Zuzana Mauréry, za ženský herecký výkon
Univerziáda, 1967, TV súťažný seriál, Břetislav Truhlář, námet a scenár
Varga, 2018, dokument, Soňa Maletzová, réžia
V kocke, 2000, animovaný, Michal Struss, scenár a réžia
V tieni, 2013, Soňa Norisová, za ženský herecký výkon
Vlado, Jojo, Marienka a starý otec, 1967, dokument, Pavol Sýkora, scenár
Voľnomyšlienkar, 2002, TV film, Juraj Kukura, za mužský herecký výkon
Záhrada, 1993, Martin Šulík, réžia
Záchranári, 2004, TV seriál, Martin Štrba, kamera
Zakliata dolina, 1967, dokument, Štefan Köszeghy-Kamenický, réžia; Oskar Šághy, kamera
Zbehovia, 1968, Juraj Jakubisko, réžia a kamera
Zbehovia a pútnici, 1969, Juraj Jakubisko, scenár, réžia a kamera
Zradení, 2013, dramatická TV tvorba (cyklus Filmoviedky), Marián Slovák, za mužský herecký výkon
Websterovci, 2018, animovaný seriál, Katarína Kerekesová, réžia
IGRIC 2019
V jubilejnom roku Igrica sa na súťažný stôl dostali diela, ktoré v podstate odrážajú celkový stav domácej filmovej a televíznej tvorby v roku 2018.
Ako potvrdzujú štatistiky, odborné analýzy a celková odozva, zaznamenali sme v hranej oblasti štandardnú úrodu. Čiastočným sklamaním sú najmä dlhometrážne produkcie s majoritnou slovenskou účasťou. Porota mohla vyberať z obmedzeného súboru filmov, medzi ktorými ani jeden z filmov nedosiahol nadpriemernú estetickú a umeleckú hodnotu. Vzhľadom na tento fakt sa porota rozhodla oceňovať tie čiastkové umelecké výkony, ktoré mali nadštandardnú úroveň. V prípade filmov s minoritným slovenským vkladom porota hodnotila výlučne výkony slovenských umelcov, pričom je otázne, či tieto filmy by mali byť predmetov hodnotenia.
Porotu potešili výsledky predovšetkým v dokumentárnej tvorbe, pretože je tematicky, žánrovo i spracovaním pestrá, takže možno upozorniť na viac zaujímavých príspevkov.
Čiastočné oživenie priniesol rok 2018 v animovanej tvorbe, kde sa objavili aj nové tváre.
Prekvapila absencia publikácií či väčších teoretických štúdií.
Skôr ako koncepcie či výsledky jednotlivých filmov en-block, zaujali individuálne výkony zainteresovaných tvorcov. Verdikt poroty toto konštatovanie objektívne odráža.
Porota pracovala v zložení:
Rudolf Urc - predseda poroty
Peter Michalovič
František Kovár
Yvonne Vavrová
Laco Kraus
Lubomír Vladár
Jaroslav Rihák
Porota sa snažila pristupovať k svojim povinnostiam čo najzodpovednejšie, neprehliadnuť podnety, vyzdvihnúť nové mená a oceniť v rámci možností všetko, čo si z ponúknutého repertoáru ocenenie zaslúžilo.
Rudolf Urc, predseda poroty
VÝROČNÉ NÁRODNÉ CENY SLOVENSKÉHO FILMOVÉHO ZVÄZU,
ÚNIE SLOVENSKÝCH TELEVÍZNYCH TVORCOV
A LITERÁRNEHO FONDU
ZA AUDIOVIZUÁLNU TVORBU ROKU 2018
IGRIC ZA CELOŽIVOTNÝ PRÍNOS SLOVENSKEJ KINEMATOGRAFII
Eduard Grečner
režisér, scenárista, publicista
MIMORIADNA CENA
Peter Jaroš
spisovateľ, scenárista, dramaturg
IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE
IGRIC ZA HRANÚ TVORBU PRE KINÁ
Martin Šulík za réžiu filmu Tlmočník
Režisérsky výkon Martina Šulíka je sústredený na hodnoverné priblíženie metamorfóz vzťahu medzi obeťou, ergo židovským synom a synom esesáckeho páchateľa zločinu. Tlmočník a syn esesáka absolvujú cestu naprieč Slovenskom po stopách nacistických zločinov a táto cesta mení nielen ich vzájomný vzťah, ale mení aj ich rámce interpretácie udalostí z obdobia druhej svetovej vojny.
TVORIVÁ PRÉMIA ZA HRANÚ TVORBU PRE KINÁ
Timotej Križka za kameru vo filme Duet
Štúdia ženy, ktorá v prostredí letiska, intimity domova a povalového zákutia intenzívne prežíva súčasné dotyky sveta. Kamera citlivo interpretuje psychológiu hrdinky a vierohodnosť jej konania zoči-voči teroristickým výzvam.
Daniel Rihák za réžiu filmu Výlet
V krátkej hranej etude autor majstrovsky navodzuje narastajúce napätie. Minimalistické prostriedky filmovej reči využíva na gradovanie žiarlivého vzťahu muža k žene a prekvapivú pointu.
IGRIC ZA TELEVÍZNU DRAMATICKÚ TVORBU
Neudelený
TVORIVÁ PRÉMIÁ ZA TELEVÍZNU DRAMATICKÚ TVORBU
Peter Kelíšek za kameru v seriáli Sestričky
Invenčne prepája autentickú faktúru obrazu so štylizovanými sekvenciami, aby priblížil vnútorný svet postáv v nemocničných priestoroch. Kamera invenčne zasväcuje diváka do všedných, ale aj mimoriadnych situácií, aké ponúka špecifické prostredie.
Rasťo Boroš, Laura Siváková-Paššová, Tomáš Koňařík a Adam Doležal za scenár seriálu Inšpektor Max
Obrazovo vďačné kriminalistické prostredie poslúžilo autorovi na vybudovanie originálnych zápletiek s dôrazom na individuálne príbehy hrdinov. Podarilo sa mu vyhnúť stereotypom a vytvoriť inšpiračné podnety pre nasledujúce etapy filmového spracovania.
IGRIC ZA FILMOVÚ A TELEVÍZNU DOKUMENTÁRNU TVORBU
Katarína Farkašová za réžiu a scenár filmu Švédi z osady
Režisérka a autorka filmu Katarína Farkašová ponúkla zaujímavý pohľad a introspekciu do života troch adoptovaných Rómov do Švédska. Časozbernou metódou veľmi citlivo, takmer po špičkách mapuje prerody v akceptácií vlastnej identity troch mladých Rómov príchodom na Slovensko zo Švédska a zároveň neskĺzava do patetickosti, alebo do prehnanej kritickej investigatívy. Práve táto jej citlivosť jemne „prepisuje“ naše racionálne argumenty o nezaraditeľnosti Rómov do bežnej populácie.
TVORIVÁ PRÉMIA ZA FILMOVÚ A TELEVÍZNU DOKUMENTÁRNU TVORBU
Ľubomír Slivka za réžiu filmu Pavúk
Strhujúci dokument o legendárnej postave Pavla Pochylého, enfant terrible slovenského horolezectva. Rozporuplný a tragický mýtus človeka s krédom "Nemožné je len jedna z možností."
Pavol Barabáš za réžiu filmu Tieň jaguára
Režisér sa už desaťročia vydáva na cesty do odľahlých kútov našej Zeme a prináša o živote ľudí pôsobivé obrazové svedectvá. Vo filme sa vydal do južnej Ameriky, kde navštívil domorodcov, ktorí sa vyhýbajú stretom s modernou civilizáciou. Film divákovi umožňuje pochopiť životný štýl a hodnoty života komunity, ktorá žije v jednote s prírodou.
IGRIC ZA ANIMOVANÚ TVORBU
Martin Snopek za réžiu a animáciu filmu Monštrum
Autor tematizuje narastajúci mocenský despotizmus, ktorý vedie k celospoločenskej katastrofe. S použitím animačnej technológie rozfázovaného linorytu evokuje univerzálne varovanie pred nekritickým obdivom k moci, ktorá postupne prerastie do skazonosného finále.
TVORIVÁ PRÉMIA ZA ANIMOVANÚ TVORBU
Kristína Saganová (Kriss Sagan) za scenár, réžiu a animáciu filmu Poetika Anima
Metamorfózy vzťahu muža a ženy vyjadrila autorka v podmanivej filmovej básni. Vďaka sugestívnej surrealistickej atmosfére ponúkla divákovi aj interpretačne pestrú obsahovú výpoveď.
Marek Jasaň za námet, scenár a réžiu filmu Journey
Presvedčivé stvárnenie charakterov a emócií kreslených postáv. V kontraste s nimi je hlavný hrdina citovo vyprázdnený. Autor navodzuje úvahu o limitoch indivídua izolujúceho sa od spoločenstva ľudí.
IGRIC ZA ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON VO FILMOVOM ALEBO TELEVÍZNOM DIELE
Gabriela Marcinková za rolu Zuzany vo filme Dôverný nepriateľ
Preukázala vyzretosť, hereckú brilantnosť a schopnosť minimalistických detailov pri zachovaní vnútorného napätia príbehu. Svoj výkon budovala s technickou presnosťou, pri ktorej však vždy prekvapila neočakávanou interpretačnou invenciou. Predviedla herecký koncert v mantineloch uzavretého hracieho priestoru v širokom spektre zobrazovacích a interpretačných farieb.
TVORIVÁ PRÉMIA ZA HERECKÝ VÝKON VO FILMOVOM ALEBO TELEVÍZNOM DIELE
Kamila Magálová za rolu pani Cvrčkovej vo filme Hmyz
Na malej ploche predviedla prvotriedne umenie štylizovaného prejavu bez zbytočných „kudrliniek“. Rozžiarila tak svoju bohatú a pestrú paletu charakterových filmových, televíznych a divadelných rolí o herecký prejav, ktorý balansuje na pomedzí inteligentnej karikatúry, nadsázky a sebahumoru.
Monika Hilmerová za rolu violončelistky Eleny vo filme Duet
Renomovaná herečka predviedla zvnútornený pocit samoty, osamelosti a dezilúzie súčasného človeka. Zároveň však cítiť z jej prejavu silu a odvahu, ktorá sa bije so strachom z neznámeho. Jej výkon, zostane dlho v mysli divákov vďaka prepracovanej výstavbe a štruktúrovaní úspornej mimiky, ktorá „tlmí“ dramatiku a osudovosť tejto postavy.
IGRIC ZA MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON VO FILMOVOM ALEBO TELEVÍZNOM DIELE
Igor Hrabinský za rolu Kysela vo filme Tlmočník
Na relatívne malej ploche príbehu dokázal hodnoverne a sugestívne stvárniť postavu bývalého kolaboranta nacistov, ktorý po rokoch rozpráva o tom, čo sa stalo počas druhej svetovej vojny. Jeho rozprávanie nelimituje autocenzúra, vďaka čomu divákovi cez svoj osobný príbeh dokáže priblížiť motiváciu konania domácich kolaborantov a zvrhlosť ľudáckej ideológie.
TVORIVÁ PRÉMIA ZA HERECKÝ VÝKON VO FILMOVOM ALEBO TELEVÍZNOM DIELE
Roman Luknár za rolu Jana Masaryka vo filme Toman
Obdivuhodná tragika váhania a obáv vytvorená na malej ploche - majstrovský výkon zrelého herectva.
Lukáš Latinák za rolu Vladimíra Clementisa vo filme Toman
Herec v ňom stvárnil jemne demýtizovanú tragickú osobnosť. Jeho portrét zlomeného človeka vytvorený bez známky zjednodušovania.
TVORIVÉ PRÉMIE
TVORIVÁ PRÉMIA ZA OSTATNÚ FILMOVÚ A TELEVÍZNU TVORBU
Juraj Lihosit za réžiu filmu Vycestovacia doložka pre Dubčeka
Režisér sprítomňuje málo známe stránky súkromného života politika po jeho odstavení z významných funkcií. Proti zákerným metódam štátnej bezpečnosti stavia obdivuhodné úsilie Dubčekových prívržencov na Západe a ich prosté, nepatetické víťazstvo. Filmové, fotografické a písomné archívy tvorivo spája so spomienkami súčasníkov, aby vytvoril sugestívny dokumentárny obraz.
Patrik Lančarič za réžiu filmu Válek
Úspešný pokus o vytvorenie portrétu rozporuplnej osobnosti Miroslava Válka. Na jednej strane je Válek významný slovenský básnik, na druhej strane však nemožno obísť ani jeho politické účinkovanie vo vrcholnej straníckej a vládnej pozícii počas normalizácie. Hodnota dokumentárneho filmu Válek spočíva v širokospektrálnom hľadaní odpovedí na otázky, ktoré sa týkajú Válkovej umeleckej tvorby a politickej činnosti.
TVORIVÁ PRÉMIA ZA AUDIOVIZUÁLNU TEÓRIU A KRITIKU
neudelená
CENA JÁNA FAJNORA
Cena je určená mladým tvorcom do 35 rokov
HRANÁ FILMOVÁ A TELEVÍZNA TVORBA
Nick Kollár za kameru vo filme Výlet
Dômyselne snímaný emotívny príbeh z produkcie VŠMU s akcentom na sústredenú hereckú akciu. Kameraman sa nesnaží excelovať, prekvapuje bravúrnymi kompozíciami, graduje uhly pohľadu.
DOKUMENTÁRNA FILMOVÁ A TELEVÍZNA TVORBA
Lena Kušnieriková za réžiu filmu Dzurinda z cyklu Expremiéri
Čisto, akoby bez komentára vyskladala režisérka portrét expremiéra z pohľadu niekoho, kto bol v jeho ére dieťaťom.
ANIMOVANÁ TVORBA
Veronika Kocourková za réžiu a animáciu cyklu Tresky plesky
Dynamicky poňatá moderná rozprávka pre deti upúta nielen zábavným priblížením práce televízneho štábu, ale aj piesňou, básničkou či narážkou na mediálne výstrelky. Originálnu naráciu vtipne obohacujú didaktické poznatky a poučenia, podané hravým, humorným spôsobom.
ZVLÁŠTNE UZNANIE POROTY PRODUCENTOVI
Katarína Vanžurová, In memoriam
producentka
Eduard Grečner – legenda bez titulu
Režisér, scenárista, básnik aj filmový recenzent.
Narodený 21.9.1931 v Kopčanoch, takže v septembri tohto roku sa dožije 88 rokov. Na pražskej FAMU najskôr začal študovať réžiu v ročníku Václava Wassermana, avšak vážne ochorel a po návrate z liečenia prestúpil na odbor dramaturgia a scenáristika. Školu však neukončil a preto chýba pred jeho menom akýkoľvek titul. Tento fakt nič nemení na tom, že ide o zásadnú postavu slovenského filmu. Ako pomocný režisér spolupracoval so Štefanom Uhrom (Poznačení tmou, My z deviatej A, Slnko v sieti).
Ako režisér debutoval hraným filmom Každý týždeň sedem dní (1964), po ktorom nasledovali filmové adaptácie literárnych diel Nylonový mesiac (1965) a Drak sa vracia (1967). Nakrútil filmy pre televíziu Čarodejnica a Mŕtve oči (1971) a v tom roku bol z politických kádrových dôvodov odvolaný vedením STV z nakrúcania televízneho filmu Šampanské. Pretože trval na svojom odsúdení okupácie z 1968, bol v r. 1972 preradený kádrovou straníckou komisiou Koliby (hoci nikdy nebol členom KSS), ako ideovo nebezpečný intelektuál, z pozície filmového režiséra hraného filmu SFT do kolibského dabingu. Tu pracoval až do roku 1991 ako dabingový režisér. Počas tohto obdobia nakrútil už len autorský film pre STV v rámci série filmov „Revolučné tradície slovenského ľudu“: Príbeľská vzbura Janka Kráľa (1978).
K hranej réžii na Kolibe sa vrátil až po prevrate 1989 filmami Pozemský nepokoj (1992) a Jaškov sen (1996), za ktorý po úspešnom predaji filmu do USA v r. 1999 získal titul Posol Slovenska 98.
V roku 1990 sa stal prvým predsedom Slovenského filmového zväzu a v rokoch 1994 – 1996 bol predsedom filmovej komisie Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. V súčasnosti stále prednáša na Fakulte dramatických umení, Katedre filmovej dramaturgie a scenáristiky v Banskej Bystrici.
V roku 2017 mu vyšla kniha portrétov a úvah o slovenských aj zahraničných filmových tvorcoch Film ako voľný verš.
Je zásadnou a neprehliadnuteľnou postavou slovenskej kinematografie nielen svojou filmovou poetikou, ale aj originalitou svojich esejí, úvah a portrétov.
Peter Jaroš – od literatúry k filmu
Spisovateľ, scenárista a dramaturg
Narodený 22.1.1940, v Hybiach. Pôsobil ako redaktor vydavateľstva Mladé letá, bol redaktorom Kultúrneho života a Československého rozhlasu v Bratislave. Pôsobil v Národnom literárnom centre aj v Národnom osvetovom centre. Ale takmer dvadsať rokov svojho najplodnejšieho tvorivého života pôsobil na Kolibe (Slovenská filmová tvorba) - od roku 1972 ako scenárista a dramaturg až do zániku SFT r. 1990. Dokázal pritiahnuť ku spolupráci viacerých významných slovenských spisovateľov. A aj napriek nevôli ideologickej vrchnosti sa podarilo realizovať mnoho filmov, ktoré patria do klenotnice slovenskej kinematografie.
Podľa vlastných predlôh napísal scenár k filmu Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník, na ktorom sa podieľali aj Milan Lasica a Július Satinský, ďalej scenár k filmu Juraja Jakubiska Tisícročná včela. Scenáristicky sa podpísal aj pod filmy Sneh pod nohami, Tetované časom a Deň slnovratu. Bol dramaturgom filmov Cena odvahy, Skleníková Venuša, Nevera po slovensky a Noční jazdci. V čase, keď bol hlavným dramaturgom Slovenského filmu vznikli dôležité a oceňované filmy ako Ja milujem, ty miluješ, Víťaz, Ružové sny či Signum laudis.
Pôsobil aj ako art producent v producentskej firme Patrika Pašša Trigon Production.
Je velikánom slovenskej literatúry a film Tisícročná včela podľa jeho scenára sa stal kultovým dielom.
KTO BOL JÁN FAJNOR?
Ján Fajnor (narodený14.01.1941 v Brezovej p. Bradlom - zosnulý 22.02.2005 v Bratislave) bol scenárista a režisér televíznych dokumentárnych filmov.
Pôsobil v Slovenskej televízii, kde začínal roku 1961 vo vysielaní pre deti a mládež s obľúbeným magazínom Lastovička. Kľúčovou bola spolupráca s Elom Havettom na kultúrnom magazíne Ráčte vstúpiť!, ktorý budoval dobové kinematografické povedomie. Prinášal aktuality z diania vo filmovej tvorbe a profily tvorcov. V roku 1977 získala táto relácia hlavnú cenu na festivale Prix Danube Bratislava. Pár mesiacov potom, priamo na príkaz riaditeľa Československej televízie, reláciu zakázali.
Doménou jeho televíznej tvorby sa stali predovšetkým dokumentárne portréty osobností slovenského kultúrneho života. Jeho tvorivá metóda sa výrazne odlišuje od autorov filmov pre kiná. Fajnorove snímky sú postavené na slove, monológu a na výraznej mnohovrstevnej osobnosti. Neobmedzoval sa na 15 až 20-minútové filmy, nakrúcal 50 až 60-minútové snímky. Pred kameru si pozýval najmä ľudí netypických, vyhranených, s bohatým duchovným rozmerom. Fajnorovi sa podarilo vnuknúť svojim snímkam nadčasovú polohu. Napr. v televíznom dokumente Sen - jama vo mne o spisovateľovi Rudolfovi Slobodovi. Vo filme Život je len dívanie sa mu podarilo preniknúť do tvorivého zákulisia Vladimíra Kompánka, výrazného predstaviteľa slovenského sochárstva a maliarstva 20. storočia. Objektom jeho dokumentu Košatý strom plný pozorných očí, z roku 1988, sa stal český spisovateľ Bohumil Hrabal.
Začiatkom osemdesiatych rokov realizoval cyklus Pokusy, v ktorých sa snažil o netradičný pohľad na osobnosti slovenského kultúrneho života.
Patrí k nim: Pokus o Vladimíra Mináča (1982) či Pokus o Blahoslava Hečku (1983) Počas nakrúcania sa kamera nepohla z miesta, zaberala záhradu a v pozadí dom. Napriek výrazovej askéze prostredia, vytvoril Fajnor strhujúci portrét osobnosti, pričom formálne obmedzenie vyzdvihlo fascinujúci komentár a myšlienky protagonistu. Ďalším portrétom, potvrdzujúcim silu Fajnorovej poetiky, je snímka Blízko je tak ďaleko, z roku 1986, v ktorom herečka Naďa Hejná rozpráva na národnom cintoríne v Martine, anekdoty a historky o mnohých osobnostiach slovenskej kultúry. Prostredníctvom spomienok na jednotlivcov sa vrství výpoveď o národe. Fajnor v tomto dokumente volí lyrickú štylizáciu, ktorá podporovala atmosféru spomienok a hľadania v pamäti.
K mimoriadnym dielam patrí aj Pokus o útek z roku 1983 o páre slepcov. Svoju poetiku, založenú na slove, opustil v dokumente Labyrint sveta (1983) o rovnomennom predstavení brnianskeho divadla Na provázku. Zo správy o inscenácii realizovanej v spustnutých priemyselných priestoroch, vytvoril pomocou obrazu posolstvo o samote, agresivite a snoch.
Posledným dokumentom, ktorý nakrútil, je Allegro ma non mortale. Z roku 1999.
Jeho dvorným kameramanom a najbližším spolupracovníkom bol Richard Krivda.
Udeľovaním Ceny Jána Fajnora chceme podporiť kvalitnú a originálnu tvorbu mladých filmárov.
27. CENY SLOVENSKEJ FILMOVEJ KRITIKY 2019
V poradí už 26. ceny slovenskej filmovej kritiky, ktorú organizuje Klub filmových novinárov, sa ako každý rok vyjadrili členovia v ankete. Najprv však malá štatistika. Zo 67 členov KFN hlasovalo v ankete 43, nehlasovalo 21 členov. Účasť teda bola 67,18 percent. Len 5 celovečerných hraných alebo animovaných filmov nedostalo ani jeden hlas. Každý dokumentárny film, ktorý mal premiéru v roku 2018 dostal aspoň jeden hlas, teda táto kategória bola najúspešnejšia. V kategórii zahraničných filmov malo úspech až 41 titulov. Filmoví novinári rozhodli nasledovne udeliť svoje ceny:
PROTOKOL O UDELENÍ CIEN SLOVENSKEJ FILMOVEJ KRITIKY
Anketa členov KFN za tvorivé výkony v roku 2018
SLOVENSKÝ CELOVEČERNÝ HRANÝ ALEBO ANIMOVANÝ, AJ KOPRODUKČNÝ, FILM PRE KINÁ, KTORÝ MAL PREMIÉRU V SLOVENSKÝCH KINÁCH V ROKU 2018
Tlmočník – SK/CZ/AT – 2018 (r. Martin Šulík – Garfield Film)
SLOVENSKÝ CELOVEČERNÝ, AJ KOPRODUKČNÝ, DOKUMENTÁRNY FILM PRE KINÁ, KTORÝ MAL PREMIÉRU V SLOVENSKÝCH KINÁCH V ROKU 2018
Válek – SK – 2018 (r. Patrik Lančarič – ASFK)
FILMOVÁ KRITIKA A PUBLICISTIKA
Eva Vženteková – filmová publicistka a spisovateľka
za publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity
NAJLEPŠÍ ZAHRANIČNÝ FILM V SLOVENSKÝCH KINÁCH V ROKU 2018
Tri billboardy kúsok za Ebbingom (Three Billboards Outside Ebbing, Missouri,
r. Martin McDonagh, US/GB, 2017 – CinemArt SK)
DISTRIBUČNÁ SPOLOČNOSŤ, KTORÁ UVIEDLA DO KÍN NAJLEPŠÍ ZAHRANIČNÝ FILM V ROKU 2018
CINEMART SK – film Tri billboardy kúsok za Ebbingom
V Bratislave 9. septembra 2019
Bulletin - 30. Igric 2019 a 27. Ceny slovenskej filmovej kritiky
Organizátori a vyhlasovatelia podujatia:
Slovenský filmový zväz
Únia slovenských televíznych tvorcov
Literárny fond
Partneri podujatia:
Rozhlas a televízia Slovenska
Slovenský filmový ústav
Bratislavské kultúrne a informačné stredisko
Magistrát hlavného mesta SR Bratislava
Klub filmových novinárov
Podujatie finančne podporil Audiovizuálny fond
Zborník zostavili: Marianna Forrayová, Yvonne Vavrová, Gabriela Klaučová, Lenka Strelecká
Výtvarný návrh obálky: Milan Prekop
Autori fotiek: J. Bakala, F. Bartko, O. Jariabka, K. Vraštiaková, M. Morvai, G. Klaučová
Grafická úprava: Gabriela Klaučová
Vydal: Slovenský filmový zväz
Tlač: Neumahr tlačiareň, s.r.o.
Náklad: 350 ks