Tlačová správa , výsledky 31.ročníka súťaže Igric 2020

05.10.2020 16:59

press kit igric 2020-3 (1).docx (957430)

31. ročník IGRIC   2020
 
V tomto výnimočnom, pre umelcov nepriaznivom roku, prichádzame s 31. ročníkom udeľovania národných kinematografických a audiovizuálnych cien IGRIC 2020. Zložitá spoločenská situácia síce dokáže tvorivé aktivity pribrzdiť, ale určite nie zastaviť.
 
IGRIC už niekoľkokrát v histórii dokázal, že nerezignuje na silu a kreativitu filmových a televíznych tvorcov, nezlomí sa pod náporom nepriaznivých udalostí a húževnato a pozorne sleduje slovenskú filmovú a televíznu tvorbu. Vždy znovu a znovu prichádza s oceneniami, ktoré môžu umelcov povzbudiť, pripomenúť im, že ich práca má zmysel a nezastupiteľné miesto v životoch ľudí a rozvoji národnej kultúry.
 
Všetkým oceneným, ale ostatným filmovým a televíznym tvorcom, želáme veľa sily, energie a odhodlania prekonať súčasné prekážky a ťažké časy!
 
 
Slovenský filmový zväz
Únia slovenských filmových tvorcov
Literárny fond
 
Bratislava, 20.9.2020
AKO VZNIKLA CENA  IGRIC
 
V socialistickom Československu bol celý rad filmových tematických prehliadok a súťaží. Ich vyvrcholením bolo každoročné bilancovanie hranej i krátkometrážnej tvorby. No do výberu filmov a najmä do ich ocenenia zasahovalo nielen vedenie kinematografie, ale aj vyššie stranícke orgány. 
 
Už pri prvom politickom odmäku roku 1963/64 a súčasnom nástupe československej novej vlny sa na pôde Filmového a televízneho zväzu (FITEZ) zrodila myšlienka samostatného a nezávislého hodnotenia tvorby. Na konci roku 1966 sa myšlienka stala realizovateľnou. Spojenie so Slovenským literárnym fondom vytvorilo zázemie, aby boli ocenenia aj finančne dotované. Na báze národných kinematografií, slovenskej a českej. 
 
FITEZ pomenoval svoju cenu Trilobit. Ja som navrhol názov IGRIC. 
Prečo? Igric (po latinsky Joculátor) bol stredoveký potulný spevák, herec komediant atď. Joculátori sa regrutovali nie iba z nižších spoločenských vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov, lekárov. 
Ich sociálne zázemie patrí k paradoxom stredoveku, v ktorom na jednej strane vládla masová negramotnosť a na strane druhej nezamestnanosť inteligencie. Joculátori sa delili stavovsky – ako súveká spoločnosť. Minesängri a trubadúri  skladali a prednášali hrdinské i oslavné básne pre bohatých a mocných, sami boli poväčšine bohatí. Iní zasa robili dvorných bláznov, šašov a tiež sa nemali zle. Tí praví nezávislí igrici chodili medzi ľud, vystupovali na jarmokoch, pútnických miestach, vidieckych svadbách, v prícestných krčmách a pod. Boli muzikanti, speváci, herci, ránhojiči, zariekavači, žongléri, kúzelníci. Ovládali devätoro remesiel a tým desiatym bola bieda. Ich repertoár bol veľmi široký: prinášali správy i poznatky zo sveta, senzácie i poučenia, boli tvorcami stredovekej smiechovej kultúry – vymýšľali texty, gagy, scénické realizácie – skladali a spievali žartovné, náboženské, hrdinské i baladické piesne, scenáristicky, dramaturgicky, herecky i režijne sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií atď., atď. 
 
Môj návrh bol prostredníctvom FITEZu prijatý. Osobitne ho podporil Stano Barabáš, jeho podpredseda, ktorý mal na starosti prípravu podujatia. S tajomníkom FITEZu Jánom Szelepczényim sme navštívili akademickú sochárku Ernu Masarovičovú a dohodli s ňou vecný symbol ceny. Opísal som jej atribúty stredovekého igrica, ona mala vtedy vyhotovenú sériu komorných plastík: sochárskych alegórií múz a tuším sošku Hudba modifikovala do tejto podoby. 
 
Prvé udeľovanie sa konalo v roku 1967. Zúčastnil sa ho čestný predseda FITEZu, národný umelec Martin Frič. Ocenenia Igric sa udeľovali ešte v rokoch 1968, 1969. 
 
V prúde týchto filmových udalostí bol aj 21. august 1968 a jeho internacionálna "pomoc". FITEZ bol jednou (možno aj jedinou) organizáciou, ktorá súhlas s "pomocou" nevyslovila a nepodpísala. V dôsledku toho bola ako protispoločenská a protisocialistická organizácia príkazom federálneho Ministerstva vnútra zrušená a všetky jej aktivity boli zakázané. Členovia predsedníctva, ktorí o stanovisku svojej organizácie jednomyseľne rozhodli, "dočasne" nesmeli byť prijatí za členov novo konštituovaného Zväzu dramatických umelcov. FITEZ a Igric boli teda koncom roku 1969 z príkazu ministra vnútra, ako najkompetentnejšieho v oblasti kultúry, "zavesené na klinec". FITEZ bol 7.1.1970 vylúčený z Národnej fronty a tým na dvadsať rokov zakázaný a udeľovanie Igricov zrušené. 
Slovenský filmový zväz sa pri svojom konštituovaní roku 1990 prihlásil k dedičstvu FITEZu a bolo teda logické, že 31.1.1993 obnovil aj udeľovanie ceny Igric. 
 
Treba len vysloviť želanie, aby Igric naďalej napĺňal svoj pôvodný cieľ: hodnotiť dosiahnuté výsledky, stanovovať kritériá hodnôt, vytyčovať budúce smerovanie filmovej a televíznej tvorby. 
 
 
Martin Slivka, 2000  
 
 
ČO JE POSLANÍM  IGRICA ?
 
Každoročné hodnotenie domácej audiovizuálnej tvorby má niekoľko dôležitých poslaní: zhodnotiť, oceniť a finančne odmeniť najlepšie slovenské individuálne diela a tvorcov, inšpirovať divákov k návšteve kina a motivovať tvorcov k zvyšovaniu kvality. Diskusia o dielach, ktoré rezonovali v spoločnosti je dôležitým hybným prvkom v demokratizácií spoločnosti a k odstraňovaniu rôznych nezdravých foriem akými sú aj napr. diskriminácia, xenofóbia a rasizmus. 
 
Ocenené diela a tvorcovia sa dostanú do povedomia verejnosti. Pri aktivizovaní tvorcov a následne širšej ponuke slovenských diel si diváci budú mať z čoho vyberať a slovenské filmy sa môžu zviditeľniť v ponuke kín a televízií. Nakoľko sa už aktivizovala aj novinárska obec, každá premiéra slovenského diela má v médiách stale širšiu odozvu a venuje sa jej stále väčšia pozornosť.
I v ťažkých časoch pandémie, kedy je kultúra hlboko zasiahnutá, je potrebné upozorňovať na veľký tvorivý potenciál slovenských filmových, televíznych a audiovizuálnych tvorcov, usilovať sa o aktivizáciu príslušných inštitúcií, ktoré môžu finančne podporiť filmovú a audiovizuálnu kultúru a tým sa pričiniť o jej kontinuitu a kvalitatívny vývoj. 
 
Najstaršia filmová a televízna cena IGRIC je živým dôkazom toho, že tvorivý potenciál slovenskej kultúrnej obce nezastavia ani prudké politické výkyvy, neprajnosť, perzekúcie, či zákazy a že kreativitu nemožno udupať, či zadusiť najmä ak sa medzi tvorcami a ich podporovateľmi nájdu silné osobnosti, ktoré vždy vstanú z popola a nesú pochodeň ďalej a  podporia, či povzbudia audiovizuálnych tvorcov . 
 
Ľudia a inštitúcie, pre ktoré nie sú dôležité červené koberce, ale hlavne tvorba, umelecká iskra, profesionalita, kontinuita tvorby a ľudské a morálne hodnoty pretavené do umeleckého diela. Slovenský filmový zväz, Literárny fond a Únia slovenských televíznych tvorcov a ich cena IGRIC, ktorú udeľujú od roku 1967 už po 31.krát, je toho žiarivým príkladom.
 
 
Ceny a tvorivé prémie 31. ročníka IGRIC
 
CENY IGRIC
 
IGRIC ZA CELOŽIVOTNÉ DIELO
Stanislav Szomolányi 
 
za mimoriadny prínos slovenskej kinematografii v oblasti filmovej a televíznej kamery. Na svojom tvorivom konte má tri desiatky celovečerných filmov. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí. 
 
 
IGRIC ZA HRANÚ TVORBU PRE KINÁ
Noro Držiak 
 
za réžiu filmu Cesta do Nemožna. 
Za kreatívny výtvarný prístup, pozitívne videnie a humor, ktorým nadväzuje na tvorbu Goergesa Méliesa a svetoznámu československú kinematografiu animovaných i trikových filmov a fantazijných prvkov Karla Zemana. 
 
 
IGRIC ZA TELEVÍZNU DRAMATICKÚ TVORBU 
Alena Bodingerová, Peter Nagy, Naďa Jurkemik 
 
Za scenár televízneho seriálu Hniezdo.
Za kvalitný dramatický text, spracovanie pútavého príbehu a poctivú tímovú prácu na scenári úspešného seriálu, ktorý si zaslúžene našiel cestu k  mnohým divákom. 
 
 
IGRIC ZA FILMOVÚ A TELEVÍZNU DOKUMENTÁRNU TVORBU 
Tomáš Krupa 
za film Dobrá smrť.
Za mimoriadne čestné a dôstojné prelomenie tabuizovanej témy a kultivovanú dokumentaristickú výpoveď. 
 
 
IGRIC ZA ANIMOVANÚ TVORBU sa rozhodla porota neudeliť 
 
 
IGRIC ZA ŽENSKÝ HERECKÝ VÝKON VO FILMOVOM ALEBO TELEVÍZNOM DIELE
Soňa Norisová 
za kreatívny herecký prínos stvárnenia postavy Kristíny Važanovej v televíznom seriáli Hniezdo.
 
 
IGRIC ZA MUŽSKÝ HERECKÝ VÝKON VO FILMOVOM ALEBO TELEVÍZNOM DIELE 
Milan Ondrík 
za postavu Milana zo súčasného slovenského vidieka vo filme Nech je svetlo, 
v ktorom ako otec rodiny rieši etický problém zlyhania a nápravy svojho mladistvého syna. 
 
 
 
TVORIVÉ PRÉMIE IGRIC 
 
TVORIVÁ PRÉMIA za hranú filmovú tvorbu pre kiná
 
 
Marko Škop 
za réžiu filmu Nech je svetlo, v ktorom rieši zásadné morálne vlastnosti dedinskej komunity s rešpektom voči obyčajnému človeku a pochopením sociálnych javov v malom svete zabudnutej každodennosti. 
 
Juraj Šlauka 
za réžiu filmu Punk je hned!, v ktorom podáva autentický obraz sociálnych problémov a sebadeštrukcie drogovo závislej entity. 
 
TVORIVÁ PRÉMIA za televíznu dramatickú tvorbu 
Braňo Mišík 
za tvorivý režisérsky výkon v televíznom seriáli Hniezdo, 
ktorým sa kreatívne prihovoril mainstreamovému divákovi. 
 
TVORIVÁ PRÉMIA za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu 
Dušan Hudec 
za réžiu filmu Bol som blízko neba 
pravdivý portrét ľudí, ktorí zostali verní svojmu presvedčeniu až do svojej smrti. 
 
Pavol Pekarčík 
za réžiu filmu Hluché dni.
Za osobitý prístup k ľuďom, ktorých sny a ideály dokázal trpezlivo pozorovať a priniesť o ich živote autentické filmové svedectvo. 
 
 
TVORIVÁ PRÉMIA za animovanú tvorbu 
Martin Smatana 
za film Šarkan 
za jeho talentovaný prínos v oblasti študentskej animovanej tvorby. 
 
 
 
Joanna Kožuch 
za réžiu animovaného filmu Music Box
za kvalitatívne nové poňatie animovanej tvorby. 
 
TVORIVÁ PRÉMIA za ostatnú filmovú a televíznu tvorbu 
Zuzana Piussi a Vít Janeček 
za réžiu filmu OBLIEHANIE MESTA.
Za aktuálnu a mimoriadne dôležitú správu, ktorá odhaľuje nerovnosť boja občianskej spoločnosti voči netransparentným podnikateľským skupinám. 
 
TVORIVÁ PRÉMIA za audiovizuálnu teóriu a kritiku 
Yvonne Vavrová 
za teoretickú prácu Etika režiséra 
a cenný prístup k problematike súčasnej mediálnej etiky. 
 
 
TVORIVÁ PRÉMIA za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele 
Zuzana Konečná, za mimoriadne ľudské a civilné stvárnenie postavy Zuzky vo filme Nech je svetlo. 
 
Júlia Valentová - Vidrnáková 
za rezonujúcu hereckú kreáciu Labiny vo filme Pomaľované vtáča. 
 
TVORIVÁ PRÉMIA za mužský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele – 
Richard Autner 
Za náročné a osobité stvárnenie postavy Nera v televíznej inscenácii Nero a Seneca.
 
Pavol Višňovský 
za presvedčivú interpretáciu postavy Ivana Rozložného v televíznom seriáli Hniezdo.
 
 
CENA JÁNA FAJNORA v kategórii hraná filmová a televízna tvorba - 
Jakub Medvecký a Teodor Kuhn
za scenáristický debut filmu Ostrým nožom.
 
V kategórii dokumentárna filmová a televízna tvorba - cena neudelená 
 
 
CENA JÁNA FAJNORA v kategórii animovaná tvorba 
Michaela Mihályi a Dávid Štumpf
za scenár a réžiu filmu Sh_t happens. 
Za originálne výtvarné stvárnenie a absurdnú ironickú nadsázku ľudského egoizmu. 
 
ZVLÁŠTNE UZNANIE POROTY producentovi 
Ivan Ostrochovský 
za kreatívne producentské aktivity k experimentálnym filmom Frem, The Sound Is Innocent a celovečernému debutu Punk je hned! 
 
 
CENA IGRIC 2020 ZA PRÍNOS SLOVENSKEJ KINEMATOGRAFII
Stanislav SZOMOLÁNYI 
kameraman
 
„Filmové dielo je vynikajúcou príležitosťou ako spojiť do fascinujúceho celku silné myšlienky textu, režisérovu umeleckú víziu a silu obrazového stvárnenia“, napísal americký televízny producent a scenárista Steven Bochco.
 
O tom, že talent, originálne videnie a špičková profesionalita kameramana vždy zohrávala veľkú rolu v konečnom vyznení filmu niet, pri mene Stanislav Szomolányi, pochýb. Kameraman, ktorý spolupracoval s najvýznamnejšími slovenskými režisérmi, je neoddeliteľnou súčasťou „vizitky“ tých najlepších a najoriginálnejších slovenských filmových a televíznych diel. Či už spomenieme jeho prvotinu Slnko v sieti, či niektoré z jeho ďalších kinematografických a televíznych filmov – Panna Zázračnica, Organ, Tri dcéry, Krotká, Balada o siedmich obesených, Nevera po slovensky a mnohé ďalšie. Jeho práca nezostala nepovšimnutá ani v radoch porotcov medzinárodných festivalov. Za svoju filmovú tvorbu získal aj viacero domácich  ocenení. Od roku 2005 je nositeľom jedného z najvyšších štátnych vyznamenaní, Pribinovho kríža III. triedy, za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie. 
Na svojom tvorivom konte má 101 hraných filmov, 14 dokumentárnych a 2 seriály. Mnohé z nich sú zapísané v zlatom fonde slovenskej kinematografie. Veľká časť jeho úspešnej tvorby je spojená s režisérom Štefanom Uhrom. Stanislav Szomolányi spolupracoval aj s ďalšími významnými slovenskými režisérmi. Napríklad s Jurajom Jakubiskom, Martinom Hollým, Stanislavom Barabášom či Petrom Solanom. Szomolányi je spoluzakladateľom katedry kameramanskej tvorby v roku 1991 na VŠMU v Bratislave, kde vychoval nejednu generáciu úspešných kameramanov, ktorí sa svojou prácou presadili doma i v zahraničí. 
Jeho originalita, profesionalita a optimistický, pozitívny prístup k tvorbe i k životu sú veľkou devízou a kvalitou jeho osobnosti. Kameraman Stanislav Szomolányi je bezpochyby jedným z najvýznamnejších slovenských predstaviteľov kameramanskej profesie. Jeho filmy patria do Zlatého fondu kinematografie. 
 
 
Porota IGRICA 2020 pracovala v zložení:
 
Predseda: Dušan Trančík, režisér a scenárista
 
Ďalší členovia odbornej poroty:
1/ režisér Juraj Lihosit
2/ režisérka a dramaturgička Katarína Farkašová
3/ herec František Kovár
4/ dramaturgička Beata Felová
5/ režisér a scenárista Miloš Končok
6/ umelecký strihač Štefan Vanek
 
 
CENY SLOVENSKEJ FILMOVEJ KRITIKY
 
PROTOKOL O UDELENÍ  CIEN SLOVENSKEJ FILMOVEJ KRITIKY
Anketa členov KFN za tvorivé výkony v roku 2019
 
Slovenský celovečerný hraný alebo animovaný, aj koprodukčný, film pre kiná, ktorý mal  premiéru v slovenských kinách v roku 2019
Nech je svetlo – Slovensko/Česko – 2019
režisér: Marko Škop
producenti: Marko Škop, Ján Meliš, Petr Oukropec, Pavel Strnad
 
Slovenský celovečerný, aj koprodukčný,  dokumentárny film pre kiná, ktorý mal premiéru v slovenských kinách v roku 2019
DOBRÁ SMRŤ  – Slovensko/Česko/Francúzsko/Rakúsko – 2018
režisér: Tomáš Krupa
producenti: Tomáš Krupa, Dagmar Sedláčková, Arash T. Riahi
 
Filmová kritika a publicistika:
Cenu za  publikačnú filmovú činnosť a audiovizuálne aktivity získal
Miloš Krekovič – filmový kritik a publicista
 
Najlepší zahraničný film v slovenských kinách v roku 2019
Parazit (Gisaengchung, r. Pon Džun-ho, Južná Kórea, 2019)
distribútor: Asociácia slovenských filmových klubov
 
Distribučná spoločnosť, ktorá uviedla do kín najlepší zahraničný film v roku 2019 – Asociácia slovenských filmových klubov – film Parazit
 
 
 
KTO BOL JÁN FAJNOR? 
 
Ján Fajnor (narodený14.01.1941 v Brezovej p. Bradlom - zosnulý 22.02.2005 v Bratislave) bol scenárista a režisér televíznych dokumentárnych filmov.
 
Pôsobil v Slovenskej televízii, kde začínal roku 1961 vo vysielaní pre deti a mládež s obľúbeným magazínom Lastovička. Kľúčovou bola spolupráca s Elom Havettom na kultúrnom magazíne Ráčte vstúpiť!, ktorý budoval dobové kinematografické povedomie. Prinášal aktuality z diania vo filmovej tvorbe a profily tvorcov. V roku 1977 získala táto relácia hlavnú cenu na festivale Prix Danube Bratislava. Pár mesiacov potom, priamo na príkaz riaditeľa Československej televízie, reláciu zakázali.
 
Doménou jeho televíznej tvorby sa stali predovšetkým dokumentárne portréty osobností slovenského kultúrneho života. Jeho tvorivá metóda sa výrazne odlišuje od autorov filmov pre kiná. Fajnorove snímky sú postavené na slove, monológu a na výraznej mnohovrstevnej osobnosti. Neobmedzoval sa na 15 až 20-minútové filmy, nakrúcal 50 až 60-minútové snímky. Pred kameru si pozýval najmä ľudí netypických, vyhranených, s bohatým duchovným rozmerom. Fajnorovi sa podarilo vnuknúť svojim snímkam nadčasovú polohu. Napr. v televíznom dokumente Sen - jama vo mne o spisovateľovi Rudolfovi Slobodovi. Vo filme Život je len dívanie sa mu podarilo preniknúť do tvorivého zákulisia Vladimíra Kompánka, výrazného predstaviteľa slovenského sochárstva a maliarstva 20. storočia. Objektom jeho dokumentu Košatý strom plný pozorných očí, z roku 1988, sa stal český spisovateľ Bohumil Hrabal.
 
Začiatkom osemdesiatych rokov realizoval cyklus Pokusy, v ktorých sa snažil o netradičný pohľad na osobnosti slovenského kultúrneho života. 
Patrí k nim: Pokus o Vladimíra Mináča (1982) či Pokus o Blahoslava Hečku (1983). Počas nakrúcania sa kamera nepohla z miesta, zaberala záhradu a v pozadí dom. Napriek výrazovej askéze prostredia, vytvoril Fajnor strhujúci portrét osobnosti, pričom formálne obmedzenie vyzdvihlo fascinujúci komentár a myšlienky protagonistu. Ďalším portrétom, potvrdzujúcim silu Fajnorovej poetiky, je snímka Blízko je tak ďaleko, z roku 1986, v ktorom herečka Naďa Hejná rozpráva na národnom cintoríne v Martine, anekdoty a historky o mnohých osobnostiach slovenskej kultúry. Prostredníctvom spomienok na jednotlivcov sa vrství výpoveď o národe. Fajnor v tomto dokumente volí lyrickú štylizáciu, ktorá podporovala atmosféru spomienok a hľadania v pamäti.
 
K mimoriadnym dielam patrí aj Pokus o útek z roku 1983 o páre slepcov. Svoju poetiku, založenú na slove, opustil v dokumente Labyrint sveta (1983) o rovnomennom predstavení brnianskeho divadla Na provázku. Zo správy o inscenácii realizovanej v spustnutých priemyselných priestoroch, vytvoril pomocou obrazu posolstvo o samote, agresivite a snoch.
 
Posledným dokumentom, ktorý nakrútil, je Allegro ma non mortale. Z roku 1999.
Jeho dvorným kameramanom a najbližším spolupracovníkom bol Richard Krivda.
 
Udeľovaním Ceny Jána Fajnora chceme podporiť kvalitnú a originálnu tvorbu mladých filmárov do 35 rokov.
 
 
 
Vizuálna doku-show – IGRIC 2020
 
Autorkou konceptu, idey a scenára programu IGRIC 2020 bola režisérka a producentka   
Yvonne Vavrová.
 
Celá scenáristicko - režijná koncepcia vychádza zo základnej výtvarnej premisy, že film aj televízia vo svojich počiatkoch boli čierno-biele. Čistá biela a hustá čierna. V týchto dvoch „farebných“ mantineloch spektra sa pohybovala umelecká invencia už 125 rokov starej kinematografie a niečo vyše 70 rokov „starej“ televízie. Film je mužského rodu, televízia ženského rodu. On starší skúsenejší, veď za 125 rokov už akú-takú skúsenosť naberiete, ona, tá televízia mladšia sestra, ktorá je síce drobnejšia, čo sa týka do rozmerov obrazovky, ale aj do výberu tém. 
 
Tieto dva fenomény doby sa stretnú na 31. ročníku udeľovania národných cien za film a televíziu IGRIC 2020. Obidve médiá budú reprezentovať dvaja moderátori, muž a žena,herec Peter Kočiš a herečka Zuzka Porubjaková, ktorí nás budú sprevádzať zaujímavou históriou filmu aj televízie. Samozrejme popri tom sú vyzdvihnuté aj najvýraznejšie diela slovenskej kinematografie a televíznej tvorby. A v neposlednom rade odovzdané ceny IGRIC siedmim laureátom. 
Výročnú cenu IGRIC udeľuje každoročne triáda troch umeleckých zväzov a organizácií, akými sú Slovenský filmový zväz,  Únia slovenských televíznych tvorcov a Literárny fond. 
Je to naša najstaršia slovenská umelecká filmová cena, ktorá sa udeľuje už od roku 1967 s prestávkami kvôli normalizácií v rokoch 1970 -1992.
 
Vzhľadom k zložitej situácií s Covid -19, kedy nebolo isté či slávnostná akcia bude môcť prebehnúť za prítomnosti divákov, zvolila som možnosť vytvoriť avantgardnú alternatívnu verziu show - dokumentu s prvkami obrazového experimentu.  V dekorácií, ktorú som rozdelila na dve polovice, t.j. jedna polovica biela a druhá čierna ktorá pozostávala z LED steny na ktorú sa premietali rôzne optické ilúzie, klamy a abstraktné fragmenty z filmov. 
 
V programe nechýbajú ani  samostatné príspevky, ktoré predstavia osobnosti, ktoré sa v minulosti angažovali, aby udeľovanie cien IGRIC bolo zachované. Divákov necháme nazrieť aj do procesu výroby sošky IGRICa a nazrieme aj do kuchyne filmárskej a televíznej práce.
V krátkom videopríspevku  si pripomenieme aj jubilujúcich filmových a televíznych umelcov, spomenieme si na všetkých skvelých hercov, režisérov a  scenáristov, ktorí nás už v tomto aj v minulom roku opustili. 
 
Moderátorská dvojica je nielen faktickým hmatateľným sprievodcom celým programom, ale aj v siedmych prevlekoch približujú najväčšie medzníky kinematografie a televízie. Vzhľadom k tomu, že program sa nesie v čierno-bielej koncepcii až do záverečnej sekvencie, vybrali sme kostýmy zo slávnych filmov, ktoré boli postavené na kontraste bielej a čiernej. Napríklad kostým Marilyn Monroe (Slamený vdovec), alebo Audrey Hepburn vo filme Raňajky  u Tiffanyho, kožené vypasované čierne nohavice a sexi bunda Johna Travoltu a Olivie Newton John z filmu Pomáda, alebo kostým Umy Thurman a Johna Travoltu z filmu Pulp Fiction, alebo vyťahaný pletený sveter  a šiltovka z Truffautovho filmu Jules a Jim a ďalšie. V súvislosti s týmito kostýmami a oceneným slovenským filmom sa však dostávame aj  k paralele konkrétneho slovenskému filmu a prípadným konotáciám.
 
Celý 74 minútový program bude rozdelený do 7 častí, v ktorej sa vždy odovzdá jedna soška IGRICA. Sošku príde prevziať ocenený laureát a spolu s obidvoma moderátormi sa uskutoční nielen klasická ďakovačka, ale niečo na spôsob rozhovoru, kedy dáme priestor porozprávať sa aj o intenciách tvorcu toho-ktorého oceneného filmu. To je zásadný rozdiel od bežných pódiových oceňovačiek, kde sa veľa času stratí vychádzaním na scénu, ďakovaním  spolupracovníkom sediacim v sále, ako aj hluchým časom potrebným na zmenu ďalšej scény. O to viac času bude na hlbšie preniknutie do problematiky filmu, na nazretie do histórie filmu a televízie a samozrejme aj do vizuálnych experimentov, ktoré ukážu zaujímavé míľniky filmu aj televízie, kedy sa vďaka invencii výtvarníkov podarilo zhmotniť mnohé sny a fantázie režisérov.
 
Do tohto celého konceptu zapadnú aj 2 hudobné čísla jazzového speváka Petra Lipu, ktorý v intenciách toho-ktorého predelu  zaspieva na pozadí LED steny pesničky korešpondujúce s práve oceneným filmom.
 
 
 
SOŠKA  IGRIC
 
FITEZ pomenoval svoju cenu po stredovekom potulnom spevákovi, hercovi
a komediantovi Igricovi po latinsky Joculátorovi. Títo sa sa regrutovali nielen z nižších vrstiev, ale najmä z radov nedoštudovaných kňazov, právnikov a lekárov. Skladali a prednášali hrdinské a oslavné básne, iní zase robili dvorných šašov. Prinášali správy a poznatky zo sveta, boli tvorcami stredovekej kultúry -  vymýšľali texty, gagy, scenáristicky, réžijne a herecky sa zúčastňovali veľkolepých stredovekých mystérií.
Jednoducho IGRICOVIA boli veľmi umelecky všestranní.
Soška IGRIC, ktorú dnes vlastní už vyše stovky umelcov, vznikla na základe návrhu akademickej sochárky Erny Masarovičovej. Alegória múz a soška Hudba sa modifikovala do dnešnej podoby. Výroba tejto sošky je pomerne náročná. Odlieva sa z bronzu a každá je unikátom. Už viac ako 10 rokov ju umelecky stvárňuje Andrej Margoč.
 
 
NOSITELIA CENY IGRIC 1967 – 2020
 
(v abecednom poradí,  v zátvorke počet udelených Igricov)
 
† Balgha Peter  
Barabáš Pavol
† Barabáš Stanislav  
Bárdos Judit
† Bednár Alfonz 
† Biath Tibor 
Bodingerová Alena
Bohinská Biba
Brachtl Ivo
Clontz Soňa
Czuczor Noel
Čengel Solčanská Mariana
Čermáková Uličná Soňa
Diosi Tina
Dolná Gabriela
Držiak Noro
† Dudešek Jan
Ďuriš Ján / 2
Farkašová Katarína   
Furková Zita
Grečner Eduard
Hanák Dušan / 2
† Hanúsek Alojz 
Hilmerová Monika
Hollý Martin / 2
† Horňák Vido 
Hrabinský Igor
Hudec Dušan
† Chudík Ladislav 
Jakubisko Juraj / 4
Jaroš Peter
Juríček Tomáš
Jurišič František 
Jurkemik Naďa
Kaboš Ladislav
† Kamenický Štefan 
Kerekes Peter
Kerekesová Katarína / 4
Kirchhoff Robert / 3
Korec Pavol
Kostelný Ľuboš 
Kozuch Joanna
Kraus Laco
Kronerová  Zuzana
Krupa Tomáš
† Kubal Viktor 
Kukura Juraj
Kupkovič Ladislav
Lasica Milan
Laučíkova-Zajacová Ivana / 2
Leščák Marek
Liová Zuzana
† Liška Zdeněk 
Luther Igor
Magálová Kamila
Majeský Marek
Maletzová Soňa
Marcinková Gabriela
† Marenčin Albert 
Mauréry Zuzana / 3
† Mikulík Pavol 
Mináč Matej
Mitaľ Jozef
Mokos Attila
Nagy Peter
Norisová Soňa / 2
Nvota Juraj / 2
Ondrík Milan
Ostrochovský Ivan
Párnický Stanislav
Poláček Marek
† Polónyi Viliam 
Prikler Mátyás
Puškáš Jozef
Radeva Táňa
Raýmanová Vanda
Remo Miro
Rjachovský Roman
Romančík Ivan
† Rosinec Vincent 
Roth Róbert
Rudavský Ondrej
Siváková Laura
† Skřipský Karol / 2 
† Slivka Martin / 3 
Slovák Marian 
Slovenská Jana
Snopek Martin / 2
† Solan Peter 
Strelinger Alexander
Struss Michal
Suchý Mišo
† Sýkora Pavol 
Szomolányi Stanislav / 2
† Šághy Oskar
Šebestová Ivana
Šima Boris
Šimončič Dodo
Škop Marko / 2
Štepka Stanislav / 2
Štrba Martin / 2
Šulík Martin / 5
Šveda Robert
† Tatarka Dominik 
† Teren Ivan 
Tóbiás Szidi 
Trančík Dušan / 2
† Truhlář Břetislav 
† Uher Štefan / 2
† Ursíny Dežo 
† Valach  Gustáv 
Vášáryová Emília / 2 
Vídenská Natália
† Vichta Tibor 
Višňovský Pavol
† Vlach Jindro 
Vlach Zdeno 
Vojtek Jaroslav / 3
† Zeljenka Ilja / 3 
Žiaran Martin  
 
 
 
31.ročník IGRIC 2020
www.igric.sk
 
vyhlasovatelia IGRIC 2020:
 
Slovenský filmový zväz
Únia slovenských filmových tvorcov
Literárny fond
 
 
Partneri podujatia:
 
Rozhlas a televízia Slovenska
Slovenský filmový ústav
Klub filmových novinárov
Kultúrne zariadenia Petržalky DK Zrkadlový háj
 
 
Podujatie finančne podporil:
Audiovizuálny fond
Literárny fond
 
Press manager:
PhDr.Lenka Strelecká
 
Sponzori:
Neumahr tlačiareň
 
 
 
 
 
 
 

Kontakt

Únia slovenských televíznych tvorcov Bajzova ul. 14
821 08 Bratislava

+421903853249 ustt1990@gmail.com