Stanovisko ÚSTT

24.07.2022 19:49

Výbor Únie slovenských televíznych tvorcov, ako reprezentant profesijnej organizácie

umelcov Slovenska, venujúcich sa televíznej, no nie len televíznej tvorbe prijal 15.júla

2022 toto

STANOVISKO

k návrhu zákona o profesionálnycxh umelcoch a iných profesionáloch v kultúre

k návrhu zákona o Komore profesionálnych umelcov a iných profesionálov v kultúre

a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ktoré pripravilo do legislatívneho procesu Ministerstvo kultúry SR

a predložilo na diskusiu kultúrnej obci Slovenskej republiky v júli 2022

Po preštudovaní predmetných zákonov nám predovšetkým prichodí konštatovať, že sa

Ministerstvo kultúry SR nešťastným spôsobom ujalo myšlienky, predloženej pred

niekoľkými rokmi Slovenskou koalíciou pre kultúrnu diverzitu, ktorá zoskupuje

dominantné profesijné organizácie umelcov z oblasti výtvarného, hudobného,

slovesného, divadelného a audiovizuálneho umenia v podobe návrhu tzv. Štatútu

slobodného umelca, a ktorého zmyslom bolo predovšetkým vytvoriť legislatívnu oporu

špecifického postavenia tejto kategórie spoločensky, kultúrne, ale i ekonomicky

aktívnej časti občanov Slovenskej republiky, ktorých pracovné, sociálne a ekonomické

podmienky produkcie spoločenských hodnôt nie je možné mechanicky začleniť do

súčasného systému podnikateľského prostredia trhového systému. ÚSTT, ako člen

SKKD sa pritom cíti byť spoluautorom pôvodnej verzie Štatútu slobodného umelca.

Predložené návrhy si z pôvodného konceptu osvojili iba potrebu evidencie tzv.

profesionálnych umelcov, do ktorej priradili aj kategóriu tzv. iných profesionálov

v kultúre, čím bezohľadne odignorovali špecifiká podmienok tvorby autentickej

pôvodnej kultúry a posunuli ju opäť do prostredia živnostenského podnikania. Tento

koncept pokračuje v eliminácii záujmov samotných prvotných tvorcov umeleckých diel

- ich autorov – ktorá je zjavná už v platnom zákone o Fonde na podporu umenia....

z roku 2014,. Už vtedy ustanovenie inštitútu „Profesionálneho umelca“ v paragrafoch

25 a–d a §§ 26 a 26a bol pomenovaný „bezzubý“ princíp evidencie profesionálnych

umelcov, pripomínajúci socialistickú evidenciu tzv. umelcov v slobodnom povolaní,

ktorá už v tom čase privádzala do nepríčetnosti príslušníkov štátnej bezpečnosti pri

štandardnom legitimovaní občanov ČSSR. Systém v platnom, rovnako ako

v navrhovaných zákonoch stanovuje podmienky zápisu a evidencie umelcov, avšak bez

toho, že by tieto skutočnosti mali reálny dopad na ich spoločenské a právne

postavenie, či akokoľvek riešili zohľadnenie ich špecifických podmienok pre tvorbu

a spôsob obživy v právnom systéme Slovenskej republiky. Výnimkou je snáď iba

skutočnosť, že ich evidencia v systéme bude mať pozitívny vplyv na uchádzanie sa

o podporu vo fondoch, s ktorých zachovaním Ministerstvo kultúry SR zatiaľ počíta

(Fond na podporu umenia a Audiovizuálny fond). V oboch prípadoch ide však o fondy,

ktoré v konečnom dôsledku majú za cieľ podporovať čosi, čo sa dnes nazýva „kultúrny

priemysel“, teda čosi, čo by malo byť prioritne servisom tvorby, výroby a distribúcie

umeleckých diel. V dôsledku to však znamená, že samotní umelci sú v plnej miere

odkázaní na milosť a nemilosť tzv. „iných profesionálov v kultúre“, ako ich platný

zákon o Fonde umenia nazýva. Platný i navrhované právne normy fakticky vytvárajú

iba obmedzený priestor pre podporu samotnej umeleckej tvorby, ktorá sa v podstate

stáva plne závislou na producentoch, vydavateľoch, či objednávateľoch umeleckých

diel, teda „iných profesionáloch v kultúre“. Priestor pre podmienky na vytvorenie

samotného diela sa totiž stáva plne závislý od ich záujmu a predpokladu uplatnenia sa

predmetného diela na trhu, teda na možnostiach jeho komerčného zhodnotenia.

V tejto filozofii je potom logické, že dnes predkladané návrhy zákonov o

profesionálnych umelcoch a iných profesionáloch v kultúre... a následne zákona

o Komore profesionálnych umelcov a iných profesionálov v kultúre vo svojich

záverečných ustanoveniach prinášajú aj návrh na zrušenie dosiaľ existujúcich a reálne

fungujúcich umeleckých fondov (literárneho, hudobného a výtvarného viď. Zákon č,

13/1993 Z.z. o umeleckých fondoch v znené neskorších zmien a dodatkov), ktorých

činnosť je - dosiaľ ešte stále - zameraná na podporu slobodnej a nezávislej,

komerčným, či ak chcete obchodným podmienkam nepodriadenej umeleckej tvorby.

Teda tvorby, ktorá poctivo reflektuje nie libido respondentov, ale reálny vývoj

spoločenských vzťahov a filozofie vývoja spoločnosti, teda toho, čo od začiatkov vývoja

ľudskej civilizácie bolo - a veríme, že ešte stále je – zmyslom a poslaním kultúry.

Vzhľadom na to, že – podľa nášho presvedčenia - navrhované zákony neprinášajú

riešenie reálnych problémov a spoločenského, sociálneho a existenčného postavenia

poctivých tvorcov umeleckých hodnôt a nevytvára pre nich prakticky žiadnu reálnu

motiváciu registrácie sa ako profesionálnych umelcov, či dokonca ako členov Komory

profesionálnych umelcov Výbor ÚSTT považuje predložené návrhy zákona

o profesionálnych umelcoch a iných profesionáloch v kultúre... a zákona o Komore

profesionálnych umelcoch a iných pracovníkov v kultúre za slepú uličku riešenia

súčasnej situácie kultúry v Slovenskej republike.

V tejto súvislosti odporúčame opustiť koncept monštruózneho subjektu, združujúceho

na základe zákona všetky rôznorodé zložky kultúrnej obce, podriaďujúce ich

rozhodovacím právomociam ôsmych členov predsedníctva komory, sústrediť sa na

dopracovanie a optimalizovanie existujúceho mechanizmu fungujúcich umeleckých

fondov a hľadať priemet špecifických sociálnych, zdravotných a existenčných potrieb

tvorcov kultúrnych hodnôt, pomenovaných v návrhu štatútu slobodného umelca,

predloženom Slovenskou koalíciou pre kultúrnu diverzitu do právneho poriadku

Slovenskej republiky.

V Bratislave 15. júla 2022

Za Výbor Únie slovenských televíznych tvorcov

Fedor Bartko, predseda

doc. Ľubomír Fifik, prvý podpredseda

Späť

Stanovisko ÚSTT

Kontakt